reklama

Spiatočnícka Bratislava

V lete v roku 2009 bol v hlavnom meste SR Bratislave spustený pilotný projekt tzv. blikajúcej zelenej na cestnej svetelnej signalizácii. Systém začal fungovať tak, že na konci „zeleného“ cyklu, predtým ako naskočí signál „Pozor!“ (žlté svetlo) dve sekundy bliká zelené svetlo (dve bliknutia). Toto signalizuje vodičom, že sa blíži zmena signálu a ponúka im dlhší čas na reakciu. Z toho vyplýva, že pokiaľ svieti zelená, tak má vodič istotu, že zrazu „nenaskočí“ žltá a teda môže v kľude prejsť križovatkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Do pilotného projektu boli zapojené tieto križovatky: Ulica svornosti - Mramorová, Cesta na Senec - Pri mlyne, Račianska - Pekná cesta, Nadjazd Vajnory - NAY, Lamačská cesta - Cesta na Červený most, Botanická - pri študentskom domove Družba, M. Schneidera Trnavského - Harmincova, Dolnozemská cesta - Gettingova a Dolnozemská cesta – Mamateyova.

Krátko po spustení tohto „experimentu“ som sa obrátil na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy s podnetom, že dve bliknutia sú príliš málo a vzhľadom na ich krátkosť (2 sekundy) spôsobujú skôr rozporuplné reakcie. Poukázal som na zaužívaný systém blikajúcej zelenej v Rakúsku, kde sú nastavené štyri bliknutia (4 sekundy). Magistrát sa s pripomienkou stotožnil a došlo k úprave na štyri bliknutia aj na našich križovatkách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Náklady, ktoré boli vynaložené na realizáciu projektu predstavujú sumu 6600 Eur s DPH. Pôvodne mal pilotný projekt trvať šesť mesiacov a následne mal byť mestom vyhodnotený a malo byť rozhodnuté, či sa blikajúca zelená rozšíri aj na ďalšie križovatky. Mesto na čele s vtedajším primátorom Ďurkovským očakávalo, že na projekt budú pozitívne ohlasy.

Po pol roku k vyhodnoteniu projektu v zmysle zrušenie alebo celoplošného zavedenia nedošlo a rozhodovanie sa „pretiahlo“ až do leta 2013, keď sa v médiách objavili informácie o tom, že mesto Bratislava sa rozhodlo tento projekt na základe „analýzy“ zrušiť, k čomu v uplynulých mesiacoch naozaj došlo. Hneď po medializácii týchto informácii som sa na mesto obrátil so žiadosťou o informácie. Požadoval som poskytnúť predmetnú analýzu, pretože som bol skutočne zvedavý na to, čo môže byť podkladom takého rozhodnutia. Vzhľadom na okolnosti ma napokon ani veľmi neprekvapilo, že vtedajší hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser mi odpovedal, že vlastne žiadna analýza neexistuje a potreba zrušiť blikajúcu zelenú vyplynula iba z „odbornej diskusie“ na magistráte za účasti magistrátu, KDI, DPB a prevádzkovateľa systému firmy Siemens.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako hlavné dôvody zrušenia blikajúcej zelenej uviedol hlavný dopravný inžinier vo svojej odpovedi nasledovné:

  1. Nulový vplyv na vývoj nehodovosti

  2. Zníženie priepustnosti križovatiek s „blikavou zelenou“, osobitne na dynamicky riadených križovatkách

  3. Rozdielne reakcie na prerušovaný zelený signál zo strany účastníkov cestnej premávky

V prvom rade by som rád povedal, že samotný fakt, že sa mesto po vyše piatich rokoch skúšobnej prevádzky nezmohlo na relevantnú analýzu považujem za prejav absolútneho diletantstva a nekompetentnosti zodpovedných osôb. Takúto dôležitú tému predsa nie je možné rozhodovať na základe nejakých „pocitov“ od stola.

K uvedených argumentom.

Ad 1. neviem, či je to reálne podložené číslami, fakt je ten, že zníženie nehodovosti a zvýšenie bezpečnosti nie sú obsahovo totožné pojmy aj keď samozrejme súvisia. Nie každá krízová situácia sa končí nehodou a treba tiež povedať, že škodové udalosti sa v rámci štatistiky nepovažujú za nehody. Z môjho pohľadu zvýšenie času na rozhodovanie pre vodičov sa rovná zvýšenie bezpečnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ad 2. Tento „problém“ sa týka najmä križovatiek, kde na bočných smeroch je nastavená veľmi krátka zelená – povedzme 5 sekúnd. V takýchto prípadoch sa to riešilo tak, že týchto 5 sekúnd sa natiahlo o blikajúcu zelenú na 9 sekúnd, čo samozrejme spôsobilo zdržanie. Toto sú však z môjho pohľadu riešiteľné problémy a rozhodne nie dôvod na zatratenie systému. Nič nebráni napríklad tomu, aby v prípade takejto krátkej zelenej začala blikať už po prvej sekunde alebo realizovať iné riešenie.

Ad 3. Absolútne absurdný argument, rozdielne reakcie sú predsa vždy a na všetko. Jediný problém blikajúcej zelenej bol, že nebola zavedená celoplošne. Navyše mi nedá nespomenúť, že rušiť systém po päť rokoch, keď si ľudia na to zvykli je úplne nezmyselné a dokonca rizikové. Blikajúca zelená sa zrušila zo dňa na deň a bez akéhokoľvek upozornenia vodičov, čo zrejme aj výrazne zvýši počet prejazdov na žltý resp. červený signál.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z ďalších „protiargumentov“ zo strany mesta, ktoré sa vyskytli v rôznych vyjadreniach v médiách možno nadobudnúť dojem, že sú iba nepochopiteľnou snahou vyfabrikovať dôvody prečo systém zrušiť.

V susednom Rakúsku sa používa blikajúca zelená od roku 1989 vo forme štyroch bliknutí a prejazd na žlté svetlo je považovaný za priestupok. Magistrát hlavného mesta SR sa nás snaží presvedčiť, že v Rakúsku ma blikajúca zelená opodstatnenie práve preto, že v podstate nahrádza žltý signál a keďže u nás sa na žltú bežne jazdí (aj keď to je okrem jednej výnimky tiež priestupok), tak tu to opodstatnenie nemá. To je samozrejme tiež úplný nezmysel, blikajúca zelená jednoducho poskytuje vodičom viac času na rozhodovanie a preto zvyšuje bezpečnosť premávky.

Výborným modelových príkladom sú dve križovatky na Dolnozemskej ceste (jedna pri Ekonomickej univerzite s Gettingovou a druhá s Mamateyovou), kde bola blikajúca zelená zavedená a nedávno zrušená. Na Dolnozemskej ceste je vzhľadom na povahu cesty zvýšená maximálna povolená rýchlosť na 70 km/h, je to zároveň prehľadná, široká cesta s pomerne ďalekým rozhľadom. Podľa môjho názoru tu je vzhľadom na bezpečnosť premávky použitie blikajúcej zelenej jednoznačne prínosom, pretože vodičom umožní v prípade zmeny signálnu pohodlne a bezpečne zastaviť na hranici križovatky aj z vyššej rýchlosti.

Ako je možné vidieť aj v tejto reakcii

http://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/14001/blikajuca-zelena

tak mesto sa pri svojej argumentácii už začína zamotávať do logických nezmyslov. V odkaze sa občan sťažuje, že práve pri Ekonomickej univerzite bola zrušená blikajúca zelená a že vzhľadom na maximálnu povolenú rýchlosť 70 km/h a bezpečnosť je to podľa neho krok späť. Zástupca mesta reaguje, že blikajúca zelená znižovala priepustnosť križovatiek a preto bola zrušená a zároveň tvrdí, že v dôsledku zrušenia blikajúcej zelenej a potrebe zachovania bezpečnosti bude v tejto križovatke znížená rýchlosť ergo zrušili sme blikanie, aby sme zvýšili priepustnosť, ale teraz musíme znížiť rýchlosť, ktorá samozrejme priepustnosť zníži.

Tiež nie je pravdou, že blikajúca zelená nemá oporu v našich právnych normách. Možnosť použitia blikajúcej zelenej je zakotvená vo vykonávacej vyhláške Ministerstva vnútra SR k zákonu o cestnej premávke, konkrétne je to vyhláška č. 9/2009 Z.z. §9 ods. 4. Pravdou je, že v skutočnosti absentuje právna úprava technických parametrov blikajúcej zelenej t.j. napríklad počet bliknutí. To však opäť nie je prekážkou a vyše päť rokov testovania bola dostatočne dlhá doba na to, aby sa iniciovali legislatívne zmeny.

Je potrebné spomenúť, že v rámci pilotného projektu blikajúcej zelenej sa táto realizovala aj na svetelnej signalizácii pre chodcov, kde má vzhľadom na absenciu žltého signálu nesporný význam z hľadiska bezpečnosti.

Inou formou upozornenia účastníkov cestnej premávky na zmenu signálu v križovatkách je zobrazenie odpočítavania času do najbližšej zmeny signálu. V tomto prípade sa jedná o veľmi komfortné riešenie, ktoré je však neporovnateľne finančne náročnejšie ako zavedenie blikajúcej zelenej a prínos je prakticky totožný.

K téme blikajúcej zelenej sa vyjadrovalo množstvo odborníkov z oblasti dopravy a dopravnej psychológie a ich stanoviská boli takmer jednoznačne pozitívne. Zároveň zavádzanie upozornenia na zmenu signálnu v križovatkách (konkrétne vo forme odpočítavania času do zmeny signálnu) odporučila aj Európska únia. Na Slovensku sa blikajúca zelená úspešne používa už viac rokov na niektorých križovatkách v Košiciach a podľa mojich informácií tam neboli zaznamenané negatívne reakcie ani zo strany účastníkov cestnej premávky, ani zo strany polície a vôbec sa neuvažuje o jej rušení.

Vzhľadom na uvedené je pre mňa úplne nepochopiteľný postoj hlavného mesta Bratislava v tejto veci a chcel by som týmto vyzvať pána primátora Nesrovnala a pani hlavnú dopravnú inžinierku Kratochvílovú, aby sa témou začali zaoberať a aby prebehla odborná diskusia na túto tému, ktorej výstupom by mala byť analýza s relevantnými argumentmi.

Spiatočnícky prístup nie je cestou. Mesto Bratislava sa potrebuje posunúť vpred a to dosiahneme iba tak, že namiesto hľadania dôvodov prečo sa niečo nedá budeme hľadať riešenia ako sa to dá.

Jozef Chajdiak

Jozef Chajdiak

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  66x

človek, ktorému nie je všetko jedno... :-) Zoznam autorových rubrík:  DopravaRôzneNezaradenéPolitika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu